Riecky Relax & Fitness

Cvičenie

lusi bw

Mamin fit deň

Všimli ste si, že v poslednej dobe sa od ženy očakáva nadľudský výkon? Nie? Ste šťastné ženy, prípadne nevšímaví muži.  To, čo muž pokladá za ničnerobenie, zabaví ženu pri najlepšom na celý deň. Áno, dievčatá. Hovorím o bežných domácich prácach, ktoré na nás čakajú každý deň. Či sa nám to páči, alebo nie, nikto iný ich za nás nikdy neurobí. Možno naše mamy, sem-tam, keď sa ocitnú u nás doma, aby nám postrážili dieťa. Obyčajne zistia len to, že sme v peknej kaši. Trikrát sa vrátime po zabudnuté kľúče, diár prípadne peňaženku, v ktorej nikdy nič nemáme okrem dokladov a kôpky bločkov z potravín. Ony jediné si všimnú, že by sa nám zišla pomoc. Myslím, že nemusím opisovať denný kolobeh matky na materskej. Vieme, o čom je reč. Ale ak sa tu predsa len našiel nejaký zablúdený muž, mal by vedieť, že nie som feministka, skôr uponáhľaná matka, ktorá pracuje. Môj bežný deň by sa pokojne dal nazvať fit deň. Nieže by som sa každý deň cítila nesmierne fit. Ale ak by som na celý deň použila moje „super“ hodinky, ktoré okrem kalórií merajú aj fyzické zaťaženie, určite by môj výkon zhodnotili nápisom R.I.P. Po latinsky "Requiescat In Pace", čo v preklade znamená „odpočívaj v pokoji“.

Aby som veci uviedla na pravú mieru, môj deň nie je extra náročný, skôr uponáhľaný. To je ten správny výraz. Ráno idem do práce, kým moja malá ešte spí. Prejde pár hodín a utekám domov variť obed, hodiť veci do práčky. Kým práčka perie, varím, ukazujem malej ako pootočiť posledný kúsok puzzle a otravujem stále s nejakými otázkami. Akej farby je svetrík dievčatka na obrázku? Čo papajú myšky? Ako robí traktor? Popri výsluchu nakladám obed. Kým papá, umývam riad a ukladám hračky z obývačky. Trochu upracem, ideme sa hrať. Drobec začne zívať, ukladám ju spať. Niečo hodím do brucha, nech neskolabujem. Medzitým zabudnem vytiahnuť bielizeň z práčky. Zdravím mamu vo dverách a utekám preč. Po práci idem domov. Moje dievčatko je už hore, pripravím niečo na večeru. Bruško je plné, ideme kresliť, skladať kocky, tancovať a spievať pesničky. Večer zistím, že práčka je plná. Zakrátko zaspávam spolu s ňou v posteli, spím až do rána.

palec horeV kocke priemerný deň, v ktorom mi neostáva ani hodina pre seba. Ale poučila som sa. Z času na čas, ukradnem aj kúsok pre seba. Aby nenastala nepríjemná frustrácia, poznáte to...

Čo z toho vyplýva? Úplne chápem svoju nejednu klientku, mamu, ktorá po celom dni nemá chuť ísť cvičiť. A práve v tom je sila, príde, vytrápi svoje telo i dušu.  Vráti sa domov, nachystá rodine večeru.  Nezabudnite, aj mamy musia byť krásne, atraktívne, vždy upravené a hlavne zdravé. Pre niekoho samozrejmé, no ja dávam poklonu.

Venované mamám.

*foto: archív unavenej mamy

30. okt 2017, Lucia Riecka