Vytrvalosť

Už od útleho detstva som bola netrpezlivá. Keď som si niečo zaumienila, muselo sa to ihneď stať. Či už sa jednalo o nové kolieskové korčule, výlet alebo jedlo. Hneď a zaraz som to musela mať, inak som bola mrzutá. Verte, že nie vždy sa mi darilo. Takže som bola mrzutá stále. Časom však prídete na to, že musíte dozrieť, aby ste pochopili mnohé súvislosti. Dozrieť na to, aby niektoré „veci“ mohli byť vaše.

Nedávno mi prišla správa na sociálnej sieti: „Ty máš teda šťastie. Vidíš, ako sa ti pošťastilo?“ Povediac pravdu, nevedela som čo odpísať a či vôbec má význam odpisovať. Prvý moment som cítila krivdu, neskôr úľavu. Neodpísala som. Nebolo čo.

Otec ma ako malú naučil lyžovať. Poplakala som si nejedenkrát v tej zime s boľavými nohami v lyžiarkách. Dodnes cítim ako štípal nos z toľkého utierania tečúceho sopľa. Časom sa ukázalo, že otec netrávil čas so mnou a so sestrami zbytočne. Vyplatilo sa, všetky vieme lyžovať a celkom slušne. Otec vytrval v učení a my sme vytrvali v zdokonaľovaní techniky.

V živote sa veľakrát stretnete zoči-voči vytrvalosti. Skúša vás. Čaká, ba doslova striehne, kedy sa podlomia kolená. A je len na vás, či opäť vstanete.

S vytrvalosťou súvisí všetko. Vzdelávanie, športovanie, podnikanie, životospráva.. atď. Čím dlhšie odolávate pokušeniu, ktoré číha na každom kroku, tým lepšie sú vaše výsledky. Aj keď máte pocit, že stačí, nevládzete a chcete skončiť.. aj vtedy vás pokúša. Väčšinou ste len malý kúsok od cieľa. Ak to vzdáte, vrátite sa do starých zabehnutých koľají. Ak zotrváte, dočkáte sa vytúženého cieľa. A ten pocit je neopísateľný. Toľké zadosťučinenie čo budete cítiť, stojí za tú dlhú cestu.